Ublížil som Ti zase
z rany krv potichu steká
súmrak prekvitá v hlase
vzlyky utlmí raz deka.
Bolesť je už známy hosť
ťažko sa na neho zvyká
v každej chvíli viac než dosť
city v centrifúge žmýka.
Vraždiť sa predsa nemá
aj keď len celkom potichu
poznajúc sebe mená
vrývané mĺkvo do dychu.
Zločinec zo mňa narástol
nevydáš zas žiadnu hlásku
bez svedkov pred ten náš stôl
zabíjam poznova lásku.