Líce Ti slza raz opäť len kropí
výdatnosť zahanbí aj nález ropy
sucho tu prináša hoc je aj mokrá
do srdca pichá Ti sťa ostne od kra.
Smútok sa v bolestiach všelijak kriví
oblohu prekryl mrak búrkovo sivý
dážď už si bubnuje na mláky plné
aj mesiac nebýva stále len v splne.
Nemá už čo viacej z oblohy padať
odhodiť môžeš tak plastový kabát
bolesť sa utíši, výjde lúč slnka
v kaluži spomienka stále však žblnká.