Očká sťa korálky veselo-smutné
úsmev im vyfarbí ten správny tón
ničotu v každom z nás šarmantne utne
radosťou opitý sa v nich utoň.
Škoda si život brať keď svetom chodí
stretnúť ju zakaždým - pohnú sa deje
chcel by som plávať vždy na tej jej lodi
srdce sa gniavením čosi viac hreje.
Nemám ja vstupenku na tie paluby
hodím sa do vlny sčerenej vody
možnože predsa len ma troška ľúbi
záchranné koleso nežne mi hodí.