Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ústa jej núkajú priestor pre dielo
ponára sa do nich takmer po päty
s odvahou v talóne, vždy iba smelo
v pochmúrne zákutia jasne si svieti.
Možno to stavba je, možno javisko
nehľadí na formu, výkon sa cení
ciele si nedáva nikdy však nízko
príbuzné tým čo má každý len v snení.
Hodinu venuje napätej scéne
daruje v závere aj milé slová
zub opäť zahrá si postavu chcene
a príde s kumpánmi ku nej rád znova.
