Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Stratený v súkolí za tmavej noci
hviezdy sa zohrali zas v pantomíme
obava v pocity vtieravo vkročí
pohŕda nimi vždy, klobúk nesníme.
Technika tuto to dávno už vzdala
zahodiť prístroje za hlavu môžem
kráľovná krášlieva každého kráľa
klania sa k nohám jej s kolenom o zem.
Ty mi vždy ukážeš pochodu smery
omyl má absenciu, ciele len zdarné
vo vzduchu, pod vodou, um, cit Ti verí
z vesmíru minule, teraz z plavárne.
