Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Do smútku zajatia ticho som spadol
čo si sa stratila v prázdnote tela
ku dnu ma ťahalo zákerne nadol
asi som citov mal na hrudi veľa.
Zámok viac necerí jazyku zuby
dvere sa tešia už na strmý prievan
zvonec snáď pieseň aj šťastím vylúdi
spomienky na Teba rád si osievam.
Čo raz sa začalo skončí sa v čase
pánty už vŕzgajú v radosti chvíle
bolesti okamih zázrakom zmaže
zočiť čo mám tak rád srdcu je milé.
