Samoty tuposť mi trhala šľachy
v prieniku s výsmechom orala v mysli
nápev sa v zajatí tmy krčil plachý
hyeny dotrhať nádeje prišli.
Vyhnala palicou divé si zvery
tmu svetlom zabila bez zbytku stopy
clivota v úpadok rada Ti verí
ľad činí pokánie a už sa topí.
Prerod sa uchváti posilou Tvojou
bez hladu, bez smädu velíme kroku
s člnom i bez člna krásnou si bójou
náruč mi prístav je čo máš širokú.