Pamiatka na úder atrament núka
v tichosti bez stonu v oči sa tisne
bez kvetov pod bahnom dusí sa lúka
embargo na kyslík vsadila prísne.
V deštrukcii zrodená s bolesťou hnaná
slzám je sudičkou, čierne má vety
bez svetiel pochmúrne písaná dráma
len havran v myšlienky nadrzo vletí.
Opitá do smädu po kvapke túži
hojením pribitá k životu púti
aj tŕne patria veď ku kráse ruží
nádejam tep rezký rada nanúti.