Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Koža ju vydávi do hrče kopy
sama je v rozpakoch, aj zraky sklopí
škaredosť sudičky jej darovali
osud má zjazvený už takto stály.
Každý sa vysmieva, každý sa smeje
útecha neprejde cez rán záveje
sama je na horkosť, bolesť i revy
oprieť sa rada by, tomu sa zverí.
Veď ona krásna by rada tak bola
na päty lepí sa jej iba smola
zúfalstvom dobitá o zánik prosí
pohladí možno ju raz z nás aj ktosi.
