V kanáloch uspeje z pavučín tieňa
zástavu rozvláči z asfaltu černe
hrdosť tam pýchou je v srkz rozvrátená
v splaškoch sa kúpava s nadšením verne.
Vylieza na povrch škaredosť sama
zašpiniť lupene mazutom hmoty
jasotu temnotou trhá sa rana
otlačky páchnuce do kvetu potí.
Nikoho nevníma, vidí len seba
tma preňho svetlom je, drsno jak jemno
obrazu bolo by pre neho treba
druhé čo zaprelo by mu aj temno.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
